Emocionálne jedenie (časť prvá)

05.05.2016

Problém nastáva vtedy, keď sa jedlo stáva všeobecným prostriedkom ako sa vysporiadať  s emóciami,  s nepríjemnými  životnými udalosťami. Jedením maskujeme problémy a uspokojujeme potreby.
Často sa jedenie stáva úľavou či odreagovaním sa od stresu, riešením momentálneho smútku alebo odmenou za prežitie hektického dňa v práci. 
Aj keď jedlo, ktorého primárnym účelom z fyziologického hľadiska je doplniť živiny a energiu, sa stáva prostriedkom na  zlepšenie nálady a psychického stavu.

Druhým problémom pri emocionálnom jedení je to, že si ľudia často vyberú nezdravé potraviny.  Po emocionálnom jedení sa preto mnohokrát  objavujú výčitky svedomia, hnev voči sebe samému a pocity osobného zlyhania. Takto sa človek ľahko dostane do bludného kruhu, z ktorého ťažko cesty von.
Aby sme sa dostali von, musíme si hlavne uvedomiť, že jedlo nevyrieši náš problém, poskytuje iba krátkodobú úľavu. Nabudúce, keď pocítite nutkavú potrebu dať si niečo nezdravé lebo sa cítite momentálne zle, položte si otázku, na čo vám má slúžiť, akú emóciu ma potlačiť, s akou situáciou vám ma pomôcť vyrovnať sa.

Emocionálny hlad prichádza rýchlo, nečakane a je ťažko ovládateľný. Ak by sme emocionálny hlad uspokojovali ovocím, zeleninou a zdravými typmi potravín, nebol by až taký hrozný. Avšak, emocionálni jedáci siahajú po nezdravých jedál,  sladkostiach vyprážaných a mastných jedlách.
Pri emocionálnom jedení človek nepozná veličinu, ktorou je pocit sýtosti, ktorá je bežná pre fyzický hlad.
Keď chcete prerušiť nezdravé spojenie jedla a emócií, je potrebné venovať dostatok času a priestoru na spoznanie princípu jeho fungovania a zistiť, ktoré emócie sú spúšťačom jedenia. Keď nebudete ignorovať svoje emócie a dovolíte si ich prežívať, nebudete mať potrebu ich zajedať