Lazy Run s Nesladím

22.05.2018

V máji 2018 sme sa s partiou vybrali na Lazy Run kemp.

Lazy Run je veľmi zaujímavý názov pre tento bežecko - zážitkový a dovolím si tvrdiť, že aj gastronomicky famózny kemp, lebo je na lazoch a je aj lejzi.

Bývali sme na krásnej novučičkej chate v obci Matúše, strmým kopcom hore od obce Lazy pod Makytou. Čiže prvé „lazy“ by sme aj mali. No a druhé?
Bežecký a lejzi na prvý pohľad nejdú dokopy, ale kto behá a kto behá už nejaký ten piatok naozaj rôzne terény a rôzne dĺžky, ten v podstate vie, že ale áno, ide to dokopy. V zásade si každý obyvateľ kempu vyberie toľko behu koľko chce a takým tempom, akým chce. Domáci vedia zastrešiť všetko a všetkých a to tak, aby sme sa bezpečne stretli pod jednou strechou v rovnakom čase na pive (nealkoholickom, samozrejme).

V tento predĺžený májový víkend sme sa na lazoch stretli veľmi rozmanitá skupinka chlapcov a dievčat, bežcov a ultra bežcov, ktorá sa ale pohodlne a bez problémov dokázala prispôsobiť a zharmonizovať.

Program obsahoval zopár kratších či dlhších behov, počas ktorých sme testovali tenisky, bežecké palice a vesty značky Dynafit a Montura. Nič sme im na Lazoch nedarovali, predurčoval to aj vytrvalý dážď, lesy, skaly a polia a role (občas čerstvo hnojené).
Naučili sme sa aj hmaty a cvičenia na uvoľnenie a regeneráciu tela, zajógovali, SM-systémovali, postrečingovali sme.
V záhradnom amfíku sme pozreli spolu film Kroky na hrane v jedinečnej spoločnosti štyroch aktérov z filmu a už po niekoľkýkrát som sa znova a zas neubránila slzám pri tomto nádhernom dokumente. Mimochodom... mať v záhrade amfík a za chrbtom gril – to je teda něco!

V programe som figurovala aj ja – predstavila som našu knihu Nesladím a s kamarátkou sme napiekli celej bande kváskové chlebíky. Priniesla som aj niekoľko druhov lekvárov bez pridaného cukru, napríklad slivkovo-rumový, čerešňovo-vínový, marhuľový alebo brusnicový. S veľkou radosťou som zistila, že fanúšikov Nesladím nás bolo v skupine viac a aj páni domáci v kuchyni čarovali dobroty v súlade s týmto životným štýlom. Víkend v znamení absolútnej harmónie.

No a v neposlednom rade nás navštívila aj Petra Mücková - konečne sa ku nej dostávam - ktorú som poznala zvidenia z ST 140. Vlastne ona v ten rok ten závod aj vyhrala.
Na kemp ale prišla s bežeckým zážitkom – pre mnohých z nás stále nepochopiteľným. Je to Tor de Geants, trailový beh v dĺžke 330 km a s prevýšením 24 000 mhttp://petramuckova.com/trail/item/tdg2017

O tomto behu Peťa pripravila amatérsky film, ktorý nahrávala pred – po, ale hlavne aj počas tohto neskutočného behu.

Peťa, mimochodom beskydská čarodejnica, študovala v Bratislave a bývala kúsok od závodu na výrobu čokolády. Tak sa na ňu nalepili nejaké tie kilečká a po návrate domov aj tie boli jedny z prvých dôvodov, prečo začala behať. Čokoládu síce stále ľúbi – ale beh jej pomohol v mnohom v jej živote a medzi inými aj spoznať svoje vlastné telo a to, že „nesladiť“ je to najlepšie, čo môže pre svoje zdravie spraviť. Konieckoncov – pravú čokoládu Nesladím „uznáva“.

Nechcem veľa písať o tomto kempe, pretože to najlepšie, čo môžete urobiť je rovno sa na neho prihlásiť.... je to veľa úžasných zážitkov a hlavne, dievčatá - 4 dni nevaríte, neumývate riad a nenapomínate nikoho, aby si po sebe upratal.... tuším, že ani wc dosku nebolo treba dávať „dole“.....

Pre mňa bolo bonusovým zážitkom spoznať práve Petru, neskutočne milú pankerku nielen lesov a hôr, ktorej príbeh, keď spoznáte – vám učaruje.

Neviem, či je čarodejnica – mne pripadala skôr ako čarovná víla.

A lazy Run kemp? To je rozprávka!